19. dubna 2010 v 19:49 | Pukki
|

´No neskutočné.. Dnes ma veľmi udivil jeden malý chlapec čo býva v našom paneláku. Ja som práve robili službu umývala shody, podlahu...), on vstúpil dnu kukol na mňa a s úsmevom na tvári, že: ,,Dobrý deň!". Ja naňho zazerám...potom som vykoktala, že: ,,No...ahoj...". Strašne ma udivil ten pozdrav, že ,,dobrý deň". Potom vyišel hore mojimi umytými schodami a spýtal sa: ,,Vy už ste umyly tie schody?" a znovu sa umial. Ja som len tak, že ,,no..." a umývala som si ďalej... Mňa len štve, že my vyká! Veď som od neho možno o sedem rokov staršia... To je nič! Už len očakávam, kedy ma budú púšťať sadnúť si na ich miesto v autobuse. Ale je to celkom milé, že mi vykal, aj napriek tomu, že ma to trochu urazilo.
já jednou byla na záchodě už jsem si šla mejt ruce a ted taková ejdna malá holčička na mě dobrý den, já se na ní jen tak usmálala a jak mě překvapila ani jsem jí nepozdravila