Čas 5. časť

18. dubna 2010 v 16:40 | Nathys |  Čas
Jazyk sa chcel preplietať s tým jeho. Chceli sa spolu hrať. Jednu ruku som mu položila okolo krku a s druhou som sa mu preplietala vlasmy. Opierali sme sa čelami. Cítila som jeho dych na mojich perách. Neviem prečo, ale práve to, že som cítila ako dýcha ma celkom odtrhlo od okolitého svetu, stáli sme tam ako keby len ja a on. Mala som pocit, že dýcha pre mňa. Pritisla som sa k nemu, aby som cítila tlkot jeho srdca, ktoré v tej chvíli bilo len pre mňa. Milujem jeho úsmev a nechcela som sa od neho pohľadom odtrhnúť, ale nešlo to.
Moje krásne úvahy a dokonalé predstavy toho, ako sa raz budem bozkávať s Benom prerušil môj mobil. Prišla mi správa od Kate:
,,Ahoj, nešla by si zajtra von?"
Stálo v SMS. Odpísala som, že nie, čo sa dalo čakať.
V sprche som dosť rozmýšľala nad Benom, Miou, mnou a Tomasom.
Ležala som v posteli, nedokázala som si upokojiť myšlienky. Zapsať bolo pre mňa veľmi namáhavé. No po pol hodine ma to prešlo, vzhľadom na to, že som bola aj dosť unavená.
,,Crrrr, vstávej a cvičiiit!" budil ma hnusný zvuk môjho originálneho budíku. To zvonenie neznášam.
No nemám veľa času, tak sa idem obliekať; pomyslela som si. Ako každé ráno. Išla som teda pre Miu a šli sme do školi.
,,Bože, učitelia nám zase budú za niečo nadávať, uvidíš..." šepotala Mia.
Aj sa tak stalo. N aposlednej hodine, nám učiteľka vravela, že sme najhoriša trieda na škole, čo však z ášho uhlu pohľadu určite nebola pravda. A navyše sme sa dosť snažili byť k učiteľom zhovievavejší a tiež sme boli. Len si to nehceli všimnúť. Určite to je tak.
No nech je to akokoľvek, dnes sme znovu čakali Kate pri jedálni, kým sa neobeduje. Tentokrát nemal Ben lístok, takže ho nepustili do jedálne. Tak si šiel k nám sadnúť. Pozdravil a začali sme sa rozprávať. Keďže sedel vedľa mňa a Miu moc nepočul, rozprávali sme sa len my dvaja. Najmä o hudbe, pretože máme dosť podobný štýl. Narozdiel od Mie. Veľa sme sa smiali. Strašne sa miá páči jeho smiech a úsmev, takže to pre mňa bolo neuveriteľne krásne, až priam rozprávkové. Konečne som sa necítila ako obyčajná, drobná a nenápadná Terry, ale ako Terry, ktorá už neičo znamená. Strašne som si želala, aby Kate nevyšla z tej jedálne nikdy a my sme nemuseli odísť. Ale, žiaľ, nič netrvá večne. Kate prišla, my sme odišli a Ben išiel na obed. Aj napriek tomu, že to skončilo, cítila som sa stále rozprávkovo.
Ten pocit priam milujem. Vždy sa cítim tak dôležito. Konečne si ma vtedy všíma ten, na ktorom mi veľmi záleží. Nikdy inokedy si ma práve on nevšíma. Možno pozdraví, ale to je zvyajne všetko...

Pokračovanie nabudúce.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kočičanda Kočičanda | Web | 18. dubna 2010 v 19:07 | Reagovat

Obíhám SB-! :-)  :-)  :-)  :-)  ???  ???  :-!  :-!  :-D  :-D  :-)

2 Bublushka-SB které tě zbožnuje Bublushka-SB které tě zbožnuje | E-mail | Web | 19. dubna 2010 v 21:00 | Reagovat

Kráááááááááásné :-)

3 Pukki Pukki | 20. dubna 2010 v 13:58 | Reagovat

[2]: ďakujem :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
émoticones tronche 1-émoticones tronche 2-émoticones tronche 3-émoticones tronche 4-émoticones tronche 5-émoticones tronche 6-émoticones tronche 7-émoticones tronche 8-émoticones tronche 9-émoticones tronche 10-émoticones ctronche 11-émoticones tronche 12-émoticones tronche 13-émoticones tronche 14-émoticones tronche 15-émoticones tronche 16-émoticones tronche 17-émoticones tronche 18