,,Do pekla aj s elektirnou...bože budem tu žiť jak v praveku..." rozkrikovala som sa cez celý panelák...
Chcela som zavolať Mií, nech príde ona pre mňa, ale emala som kredit. Nakoniec som sa s ňou musela nejako spojiť...
Vonku bolo super...veľa sme sa nasmiali.
Ale dnes je len sobota, ešte zajtra je víkend...bez Bena.
Dúfala som, že príde aspoň na počíta, trochu mailovať.
Prišiel...po asi pol hodine čakania. Samozrejeme, že vtedy prišli rodičia a prikázali mi počítač vypnúť. Ale ja Bena potrebujem. Zajtra snáď na počítači bude. Šla som spať. chvíľu som tam len tak ležala. Rozmýšľala som, aké by to bolo, keby sme spolu chodili...Boal by to krása. Chcela by som pocítiť to ako dokonale vie bozkávať, aký je skvelý, milý, ako by mi bolo s ním príjemne... Bol by určite pozorný, bla by s ním úžasná haluz. Nikdy by som ho neopustila.
Ale to sú len predstavy, ktoré sa rozplynú. Zaspala som rýchlo...
Ráno som sa zobudila, úplne v dobrej nálade, z divného dôvodu. Nevadí. Po raňajkách (ktoré mávam len cez víkend) mi zavolala Mia, či idem okolo štvrtej von. išla som. Chcela som ísť predtým aj na počítač, pozrieť i tam nie je aj Ben, ale moja intuícia mi povedala, že určite nie.
Obliekla som sa úplne obyčajne a šla som k Mií. Tej som len zazvonila a v zápetí bola dole.
,,Čau..."
,,Hmm...ahoj...bože...jakosi zomňa tá dobrá nálada vyprcháva... poď radšej niekde... ja neviem..."
,,No...môžme ísť do nákupného centra..." navrhovala Mia.
,,Jasné..poďme tam, ako keby tam aj tak nie sme každý jeden deň..ale mám chuť na čokoládu... takže poďme aj tam..."
Za štvrť hodinky sme tam boli. Čokládu som si kúpila úplne obyčajnú, ale veľmi mi pomohla k dobrej nálade.
Vonku sme strašne blbli. Domov dom sa vrátila so skvelou náladou. Bola som však dosť vyčerpaná. Sadla som si k počítaču.
Prišiel priateľ; oznamil mi počítač. Vždy dúfam, že to je Ben. Teraz nie a ako naschvál, keď som bola úplne bez energie, to bol on! Potešilo ma to a síce som bola úplne mimo.
Napísal mi, že už sa strašne neteší do školy. Bolo mi to jasné... Písali sme si síce hrozné blbosti, no moja nálada bola úplne skvelá. Nevedala som, čo by som k životu ešte potrebovala...
Predsavovala som si ako sa budeme bozkávať;
Pomaly vychádzal z jedálne. Pozrel na mňa. Prišiel ku mne a pozdravil. Pozrel mi do očí. Krásne veľké a úprimné hnedé oči hľadeli do týh mojich. Dotyk jeho rúk som pocítila na driečnych kostiach. Smeroval nimi vyššie, až mi ich obmotal okolo pásu. Pritiahol si ma k sebe. Naše telá sa dotýkali. Boli ako keby spojené. Pohľad z očí smeroval najskôr k jeho krásnym hnedým vlasom, až nižšie k jeho sexy perám, po ktorých tie moje tak veľmi túžili. Roztiahol ich do kráneho úsmevu. Dokonale biele a rovné zuby len kričali po dotyku môjho jazyka.
Pokračovanie nabudúce










-
-
-
-
-
-
-

nádhera