Takže...sľúbila som Vám príbeh, ktorý budem písať ja a dostala som skvelý nápad na písanie... Inšpirácia prišla v škole... Príbeh sa volá ,,Čas".
Ležala som na posteli a rozmýšľala som koľko je asi hodín. Vzala som si do ruky mobil, pozrela na hodinky, ale na moje prekvapenie zazvonil budík. Vypla som ho a na ploche sa mi ukázala fotka môjho idola. Hneď som mala vylepšené ráno, mala som skvelú náladu. Vstala som úplne lenivo a bez energie som šla do kúpeľne. Na odraz v zrkadle som sa radšej ani nepozrela. Dlhé vlasy, ktoré mi kedysi zakrývali chrbát sú nenávratne preč. Chytila som aspoň to čo ostalo, pozrela na ne a s povzdychom som ich hodila späť. Pustila som si vodu do dlaní, aby som si umyla tvár. Zmrvilo ma, aká bola studená... Učesala som sa a krátke vlasy som zopla do copu. Konečne som vyzerala aspoň trochu ako človek. Pozrela som do zrkadla.... Spravila som ostatok hygieny a šla som sa obliecť. Vybrala som si Krátku rifľovú sukňu, pekné legíny, biele tričko s nápisom a čierno fialovú mikinu. Vyzeralo to celkom dobre. Zo skrine som vzala maminu voňavku a trochu z nej na seba nastriekala. Obula som si celkom novučké čierno červené nadkotníkové tenisky, s bielou špicou. Boli moje obľúbené a so sukňou vyzerali skvelo. Znudene som si vzala tašku a išla pre kamarátku Miu. Mia bývala len kúsok domňa, nemala som to ďaleko. Počkala som ju vo vchode, aby mi nebolo zima, predože ráno býva trochu chladnejšie... Zasvietilo sa svetlo, bol to znak pre mňa, že už vyšla z dverí. Počula som dupot nôh, vedela som, že je už blízko.
,,Čau Terry!" zakričala mi zo schodov v dobrej nálade Mia. Nepovedala som nič, len som zdvihla ruku na pozdrav.
,,Včera som si e-mailovala s Benom. Je tak sladký. Všetko bral tak strašne v pohode..." Mia bola z Bena strašne mimo. No..uznávam, že aj ja, veď je tak dokonalý. Priznám sa, častejšie o ňom básnim ja ako Mia.
,,Ja viem, aj ja som si s ním písala..."
,,Myslela som si, že nemôže byť nikto dokonalý..ale on...zrejme je... Ale aj tak... Nemôžem sa rozhodnúť- Ben, Tomas...Ben!...nie...Tomas! Ja vážne neviem... Keď oni sú na takej rovine, obaja sú strašne zlatý, ale Tomas je viac, ale zase Ben je viac pohoďák..ja vážne neviem...myslíš, že...Ben?..alebo..."
Po asi minúte bľabotania o chalanoch, som viac-menej už nepočúvala..aj tak je celý jej monológ o tom, že sa nevie rozhodnúť.
,,Vieš, Mia... Podľa mňa by to mal byť Tomas... No...ten sa ti predsa páč dlhšie...á..." uprostred môjho rozprávania ma prerušila.
,,No, Terry, dobre viem o čo ti ide... Ale Bena ti len tak nedám, budem oňho bojovať a o Tomasa tiež..."
,,Nemôžeš mať oboch naraz! A aj tak je šanca jedna k miliónu, že budeš mať aspoň jedného...presne tak ako ja... U Bena máš zhruba takú šancu ako ja..."
,,Veď ja viem..ale tak... No... Rozhodni sa mezdi nimi!"
,,Ja už v tom mám jasno."
Pokračovanie nabudúce
Viem, že toto úvodné čítanie je asi trochu nudné...ale je to úvod.. :D Ak chcete pochopiť budú časť, musíte si prečítať toto...










-
-
-
-
-
-
-

umíš krásně vyprávět!! :)